Akvatlon Piešťany
V Piešťanoch sa naša členka Alenka Drahošová stala vicemajsterkou SR v akvatlone v kategórii veteránky.
Gratulujeme a ďakujeme za reprezentáciu klubu a mesta Pezinok.
Report od Alenky:
Nedeľa 28.8.2016, akvatlon v Piešťanoch. Netradičné usporiadanie - 3km beh, 1km plávanie, 3km beh. Toto kolo bolo záverečné v tohtoročnom Slovenskom pohári, v našej veteránskej kategórii to boli zároveň Majstrovstvá Slovenska. To sú údaje na úvod, také jednoduché fakty. Moje postrehy a dojmy sú už subjektívne.
Už niekoľko dní pred pretekmi som bojovala s myšlienkou, že vôbec nepôjdem, veď akvatlon je moja najslabšia disciplína - teda presnejšie moje plávanie. Veď sa učím kraula iba od decembra minulého roka, teraz plávam len občas v Senci na jazerách..... Skrátka samé negatívne myšlienky, ale všetci na okolí sa tešili, že je to tam fajn. Áno, až na tie rastliny, ktoré tam vraj vo vode všade oblizujú každého plavca. No dobre, mám to teda brať ako plavecký tréning, o nič nejde, bude pekný deň, opäť sa postretáme, porozprávame..... Štartujeme až o 13.30, tak sa v pohode vyspím, pripravím obed synovi, nejaké občerstvenie na podvečernú rodinnú oslavu, skrátka pianko, je to predsa tréningový deň. Zaprezentujem sa, užívam slniečko, nevšímam si riasy a rastliny trčiace z vody. Celý akvatlon sa koná v Piešťanoch pri lodenici, beží sa po most, tam otočka, hup do vody dve kolá a opäť po most a naspäť. Idem pozdraviť dievčatá z Levíc a hneď ako ma zbadajú, Janka Miklóšová povzdychne "to je celé zle". Pôvodne som totiž nebola prihlásená, dohlasovala som sa na mieste, tak už mali jasno, kto ako skončí. Tak ako mám byť v kľude, keď už majú odo mňa očakávania? No nič, taktika je jasná - bežať na prvom behu rýchlo a vytvoriť si aspoň nejaký náskok, na plávaní to nejako doplávať a na behu opäť bežať ako o život a predbiehať čo sa dá.
Prvý beh OK, celkom dobre tempo, priemer na km približne 4,20, som spokojná, náskok je ale malý. Zúfalstvo z rastlín, ktoré ma ťahajú za nohu, ruky, motajú sa okolo krku vystriedalo zúfalstvo z toho, ako ma všetky baby z Levíc predbiehajú vo vode a miznú. Zúfalstvo sa menilo aj na zúrivosť, ako neviem plávať. Pri obúvaní tenisiek mi Ľuboš (manžel) kričí, že majú náskok asi 50 sekúnd. No ďakujem, na 3km mám čo dobiehať. Vyletela som ako šíp, ani šiltovku som si nemala kedy nasadiť, držala som ju celý čas v ruke. Postupne som obiehala jednu ženu v mojom veku, ani neviem ktorú, potom Hanku Laktišovú, Janku Miklóšovú hneď za obrátkou, už len Mirka Jánošová. Tá ale beží väčšinou dobre. Veľmi som sa snažila, lebo keby som to neskúsila, určite si to budem vyčítať. Janka zozadu kričí na Mirku, aby bežala, ale to sa ja už blížim a letím okolo nej. Do cieľa je ešte cca 500m, neobzerám sa a bežím, až ma nohy bolia. Priemerka na druhom behu bola 4,19 na km. Zo šiesteho miesta po plávaní som sa prepracovala na druhé. Som veľmi spokojná. No čo mám povedať, skrátka taký "obyčajný tréning". Ale keď odštartujú, ja nevnímam napravo ani naľavo, vypnem hlavu a idem. Prvá bola Anežka Machálková, ktorá vyhrala aj celkovo Slovenský pohár v akvatlone, týmto jej gratulujem. Tá je ale už iná liga, na tú len obdivne pozerám.
