Beh Pezinkom 2017

V sobotu 16.septembra 2017 sa uskutočnil už 6. ročník bežeckého podujatia v domácom prostredí - Beh Pezinkom.

Dĺžka trasy je 9 km, štart a cieľ v Zámockom parku v Pezinku, trasa vedie cez vinohrady aj centrum mesta, povrch prevažne asfaltový.

Dopoludnia pretekali deti, popoludní o 14:00 bol štart hlavného behu.

Úspechy najmladších:

3. miesto - Jakub Uriča (2010) kat. chlapci do 6 rokov

3. miesto - Veronika Uhlárová (2004) kat. dievčatá do 16 rokov

Detských behov sa zúčastnili aj Lea Pilková, Lea Šajtyová, Miroslav Glasa, Dávid Vogel.

Veríme, že o rok sa deti zúčastnia vo väčšom počte na preteku v domácom prostredí.

Dospelí (9km):

1. miesto - Alenka Drahošová 00:40:24 h. - kat. ženy 35-49

22. miesto - Pavlína Straková 00:52:46 h. - kat. ženy do 34

16. miesto - Klaus Vogel (2000) 00:38:21 h. - kat. muži do 39

21. miesto - Rado Bobrík 00:42:40 - kat. muži do 49

24. miesto - Martin Kopecký 00:39:29 - kat. muži do 39

38. miesto - Filip Cino 00:41:42 - kat. muži do 39

85. miesto - Stanislav Straka 00:47:51 - kat. muži do 39

Všetkým srdečne blahoželáme!

Report od Alenky:

V túto peknú sobotu sa v Pezinku konal už šiesty
ročník behu Pezinkom, kde sa stretlo veru poriadne množstvo milovníkov behu.
Pre mňa je tento beh akýmsi medzníkom, psychickou hranicou medzi mojim terajším
aktívnym životom. Presne pred šiestimi rokmi som sa totiž rozhodla, že by bolo
treba schudnúť a jedine beh je vraj najúčinnejší. Po pár  mesiacoch nejakého toho behu sa mal konať
prvý ročník behu Pezinkom a manžel ma samozrejme nahovoril, že je to tu
doma, doslova, keďže bývame pri parku. Ok, tak idem, veď to snáď prebehnem. Už
vtedy sa mi celkom dobre darilo, tuším som sa aj umiestnila na stupňoch
víťazov. Môj prvý pretek, wow.

Tento rok sa mi práve tento beh nekrižoval s nijakým
triatlonom, tak som sa prihlásila opäť, po troch rokoch. Emócie síce trochu so
mnou lomcovali, lebo už ma dosť ľudí pozná 
a otázky typu - "ideš vyhrať" veru z duše neznášam. Idem
behať, trénovať, určite pobežím najlepšie, ako viem, ja sa nikdy neflákam. Ako
to dopadne, to neviem.

Už pred štartom sa v duchu ukľudňujem, že už o nič
nejde, triatlony mám za sebou, sezóna úspešná, tu si idem len "zabehať". Trochu
sa pofotíme, poklebetíme s kamošmi bežcami, nálada je fajn. Lesky vyzýva
bežcov, aby sa už chystali na štart, "elita" dopredu. Nie že by som sa tak
cítila, ale tlačím sa medzi elitu, lebo ja vždy vystrelím, snažím sa na
začiatku získať aspoň nejaký náskok. 
Neviem, prečo si nemôžem beh jednoducho užívať, ale nedá sa.

Po štarte teda letím, ale nechcem sa dostať do kyslíkového
dlhu, tak len naťahujem nohy a snažím sa dostať do tempa. Cestou
k sídlisku Sever a alejou vnímam periférne nejakého cyklistu vedľa
seba a ešte sa čudujem, že to asi nebude Ľuboš, veď on si určite nadbehne,
aby mohol fotiť. Nuž, nebol to on, ale chalan, ktorý mal na vpredu na biku
napísané - "1. Žena". Uf, to čo je? Netrvalo to ale dlho, mladé dievčatá mi
dýchali na krk a pekne pri vinohradoch ma postupne tri z nich
predbehli. Mala som ich na dohľad, ale stále po kúsočku náskok zvyšovali.  Nevadí, ja si pôjdem svoje, ak budem mať na
viac, tak ich predbehnem. Sú ale dobré. Neviem sa obzerať za seba, tak neviem
kde sú ďalšie, ale bežím svižne, aby ma už žiadna žena nepredbehla. Vnímam ešte
známych naokolo ako povzbudzujú, je to milé, niekedy zamávam, niekedy bežím
sústredene.

Na cieľovej rovinke sa mi uvoľnil pás na číslo, tak sa
trochu s ním zabávam, ale už je to jedno, dobehnem aj s číslom
v ruke, veď je to kúsok. Som spokojná, prvá v kategórii, štvrtá žena
celkovo. Bonus v cieli, že aj prvá Pezinčanka, čo je vlastne super, lebo som
dostala úžasnú cenu - tašku plnú rôznych kancelárskych potrieb, čo sa zíde aj
doma aj v práci. Potešila som aj kolegynky a v práci sme mali
"Mikuláša".