Dlhodobý športový tréning si vyžaduje rešpektovanie základných biologických, fyziologických, motorických, pedagogických a psychologických zásad uplatňovaných pri zaťažovaní športovcov od útleho veku. Z tohto hľadiska rozdeľujeme športový tréning (prípravu) na 4 etapy:

• Etapa športovej predprípravy (1-3 roky)
• Etapa základného športového tréningu (2-4 roky)
• Etapa špeciálneho športového tréningu (2-4 roky)
• Etapa vrcholového športového tréningu (4-10 rokov)

Každá etapa má svoje všeobecné a špeciálne ciele, špecifické úlohy, obsah a metódy zaťažovania. Optimálny vek na vstup do jednotlivých etáp závisí od druhu športových disciplín.

ETAPA ŠPORTOVEJ PREDPRÍPRAVY (zoznamovanie so športom)

Hlavnou úlohou tejto etapy je vytvorenie trvalého záujmu o pohybové a športové aktivity
detí a mládeže s cieľom upevnenia zdravia, harmonického fyzického a psychického vývoja. Vytvára sa zásoba rozličných pohybových zručností, ktoré môžu tvoriť základ pre ďalšie etapy. Obsah tvorí všeobecne orientovaná kondičná a technicko-koordinačná príprava. Vekové rozmedzie pre športovú predprípravu u detí je od 6 do 9 rokov, kedy získavajú základné motorické schopnosti (atletické prvky, skoky, hody, základy športových hier, plávanie, cyklistika, lyžovanie) a na konci tejto etapy sa oboznamujú so základnými pravidlami športu.

ETAPA ZÁKLADNÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

V tejto etape sa dieťa "učí trénovať", približné vekové rozmedzie môžeme určiť pre dievčatá 8-12 rokov, u chlapcov 9-13 rokov, čo považujeme za najvhodnejší vek pre motorické učenie, kedy sa deti rýchlo a lepšie učia nové pohyby, je to tzv. "zlatý vek motoriky".  Je však dôležité rozlišovať kalendárny a biologický vek, pretože každé dieťa sa vyvíja inak. Deti by sa mali učiť čo najviac pohybových schopností, preto je vhodné zaraďovať atletiku, gymnastiku, plávanie, športové hry, cyklistika, základy lezenia, korčuľovanie, lyžovanie, jóga a pod. Na začiatku tejto etapy je pomer všeobecnej a špeciálnej prípravy 80:20 a na konci 50:50.

Obsah všeobecnej prípravy  

o  rozvoj kondičných schopností (60-70%)

o  rozvoj koordinačných a technických schopností a zručností (30-40%)

o  techniky ďalších disciplín a rozličných pohybových činností

Obsah špeciálnej prípravy

o  rozvoj techniky vybranej skupiny disciplín alebo športu (70-80%)

o  rozvoj kondičných schopností špeciálneho charakteru (20-30%)

Pri rozvoji kondičných schopností uplatňujeme pohybové a športové hry, ktoré rozvíjajú
rýchlostno-silové schopnosti, koordináciu a základné kondičné schopnosti pri vysokom stupni motivácie a efektivity. Do tréningových jednotiek zaraďujeme rozvoj flexibility a svalovo-šľachovej pružnosti. Rozvoj silových schopností je orientovaný na harmonické posilňovanie všetkých svalových skupín. Pri rozvoji rýchlostných schopností využívame rôzne druhy polohových štartov a štartov s prvkami koordinácie, vhodné sú aj štafetové hry. Rozvoj vytrvalostných schopností zameriavame na oblasť aeróbneho výkonu a aeróbnej kapacity. Intenzita zaťaženia by mala byť na úrovni aeróbneho a maximálne anaeróbneho prahu. Rozvoju vytrvalostných schopností síce venujeme pozornosť, ale bez zvýrazňovania, pretože mladý organizmus nemá ešte vyzreté pufračné systémy, čo by pri anaeróbnych laktátových zaťaženiach viedlo k pretrénovaniu a destabilizácii organizmu.

Technická príprava je zameraná na získanie veľkého množstva motorických zručností, ktoré majú vzťah k základom techniky budúcej špecializácie a na zvládnutie racionálnej techniky daného športu alebo skupiny disciplín, do ktorej patrí budúca špeciálna disciplína. Pri nácviku
a zdokonaľovaní techniky len postupne zvyšujeme intenzitu, využívame prípravné cvičenia, zľahčené podmienky a vyžadujeme presnosť v technike v uzlových fázach.

PROBLÉMY ČASTO VYSKYTUJÚCE SA V ETAPE ZÁKLADNÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

1. predčasná špecializácia

2. príprava nie je dostatočne všeobecná a všestranná

3. v kondičnej príprave a pri rozvoji energetických systémov sa kopírujú schémy
seniorských kategórií, intenzita zaťaženia býva veľmi vysoká

4. v technickej príprave sa prevažne pracuje syntetickým prístupom bez analýzy detailu
a intenzita cvičení je vysoká na úkor technického vykonávania pohybových činností

ETAPA ŠPECIALIZOVANÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

Cieľom tejto etapy je zvyšovanie športovej výkonnosti na základe postupného nárastu intenzity tréningového zaťaženia prevažne
špeciálneho charakteru. Približne do 13. veku pokračuje tzv. zlatý vek motoriky, mali by sme stále dbať na rozmanitosť tréningového obsahu. Špecializovaný tréning pre športy s vytrvalostným základom začína okolo 13-14 veku športovca. Počet tréningových jednotiek v týždni sa zvyšuje na 5-8, počet súťažných štartov na 20-25 v ročnom cykle v individuálnych športoch, 50-60 v kolektívnych športoch. Pomer špeciálnej a všeobecnej prípravy by mal byť: všeobecná príprava 20-40% (kondičná a technická, regenerácia, kompenzácia) a špeciálna príprava 60-80% (kondičná, technická, teoretická, taktická, psychická príprava a kontrola).

Kondičná príprava je v tejto etape už zameraná na špeciálne kondičné schopnosti, ktoré limitujú športový výkon v danej disciplíne.
Silové, rýchlostné a vytrvalostné schopnosti rozvíjame na základe poznania štruktúry športového výkonu. Aeróbne aktivity využívame v dostatočnej miere aj ako regeneračné a kompenzačné aktivity.

Technická a technicko-taktická príprava je zameraná na stabilizáciu vysokej úrovne techniky, ktorú zdokonaľujeme vo väčšej miere v prirodzených podmienkach, neustále sa však vraciame aj k jednoduchším technických cvičeniam.

PROBLÉMY ČASTO VYSKYTUJÚCE SA V ETAPE ŠPECIALIZOVANÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

1. nerešpektovanie biologických zákonitostí adaptácie a permanentné preťaženie, čoho dôsledkom sú časté tréningy v únave bez uplatnenia superkompenzačných mechanizmov

2. podceňovanie funkčnej kontroly a spätnej väzby pri riadení športovej prípravy

3. preťažovanie mladých športovcov veľkým množstvom súťažných štartov

4. vyzdvihovanie kondičnej prípravy na úkor technického a technicko-taktického zdokonaľovania

5. podceňovanie procesov kompenzácie, regenerácie a rozvoja kĺbovej pohyblivosti, relaxácie, spánku

6. nedostatočné rozcvičenie

7. podceňovanie teoretickej prípravy, sebapozorovania a hodnotenia

ETAPA VRCHOLOVÉHO ŠPORTOVÉHO TRÉNINGU

Je zameraná na dosiahnutie vrcholového športového výkonu. Tréningový proces je rozplánovaný v tréningových cykloch tak, aby sa
najvyššia úroveň športovej výkonnosti dosiahla počas plánovaných vrcholov sezóny. Úlohou tejto etapy je maximálny rozvoj faktorov určujúcich športový výkon s prihliadnutím na individuálne schopnosti a vlastnosti športovcov, stabilizácia športového výkonu v náročných podmienkach. Pri riadení a kontrole športového tréningu sa využívajú výsledky biomechanickej analýzy, pozornosť sa venuje stravovaniu a doplnkom výživy. Regenerácia predstavuje až 50% času, ktorý športovec venuje tréningu. Cieľom regenerácie je dosiahnuť stav superkompenzácie, ktorý umožňuje ďalšie zvyšovanie tréningového zaťaženia a športovej výkonnosti.

PREDČASNÁ ŠPECIALIZÁCIA

Pri zostavovaní tréningového programu je potrebné dodržiavať zásady všestranného a harmonického vývoja, s primárnym cieľom upevniť
zdravie. Kritické obdobia sú vo vekových obdobiach 6-10 a 10-16 rokov, kedy chyby v tréningovom programe už nemožno úplne napraviť a športovec nedosiahne maximálny rozvoj svojich genetických predpokladov.  Predčasná špecializácia predstavuje jednostrannú záťaž,
zvyšuje riziko poranenia pod vplyvom preťaženia organizmu. Najčastejšie sú to predčasná osifikácia kosti, ochorenia chrbtice, únavové zlomeniny. Nebezpečné sú aj možné psychické poruchy z monotónne vedených tréningov, znižuje sa motivácia detí športovať. Tréning by nemal byť zameraný na výkon a víťazstvo od útleho veku, čo by si mali uvedomiť aj rodičia, ktorí vyvíjajú na deti tlak, aby dosahovali lepšie výkony, možno ako kompenzáciu investovaných peňazí, času stráveného vozením detí na tréningy, alebo svoju menej úspešnú športovú minulosť.

Literatúra:

MORAVEC, R., KAMPMILLER, T., VANDERKA, M., LACZO, E.: Teória a didaktika výkonnostného a vrcholového športu. FTVŠ UK BA. 2007

PANUŠKA, P.: Rozvoj vytrvalostných schopností. Mladá fronta. 2014