KARPATSKÝ TRIATLON 2. ročník
Uplynulý vikend 17.-18. júna 2017 sa v Malých Karpatoch konal už druhý ročník atraktívneho triatlonu Karpatský triatlon. V sobotu boli na programe súťaže detí a v nedeľu dospelých a štafiet.
Sobota 17. jún
V sobotu popoludní 17.6. sme sa vybrali do dedinky Lozorno na Záhorí, kde naši starší žiaci súťažili na trati triatlonu vo vzdialenostiach 0,4 km plávanie - 8,0 km cyklistika - 2,0 km beh.
Starším žiakom sa darilo výborne - Alex Mizerák sa umiestnil na 3. mieste a Majko Šintal na 5. mieste.
Nedeľa 18. jún
V nedeľu nasledovali súťaže pre kategórie juniorov, dorastencov a dopelých. Na týchto pretekoch sa zúčastnilo celkovo až 18 našich členov, z toho 6 súťažili v štafete. Všetci podali úžasné výkony za čo im srdečne blahoželáme !
Karpatksý triatlon - plávanie 1,2km+ bike 60km + beh 12km
AGž40-49
1. miesto Alenka Drahošová 3:21:45.7
AGm50-59
3. miesto Lesky 3:25:38.2
AGm30-39
15. miesto Boris Solga 3:07:35.9
22. miesto Rado Klochan 3:10:44.7
30. miesto Michal Jurčovič 3:20:40.7
43. miesto Filip Cino 3:33:00.7
52. miesto Marek Šlacer 3:53:55.2
AGm40-49
12. miesto Rado Bobrík 3:12:31.7
23. miesto Jaro Dej 3:26:48.4
na trati 600m plavanie + 20km bike + 6 km beh sa medzi hobby ženami 20-29 umiestnila
2. miesto Pavlína Valentová 1:33:37.5
hobby muži veková kategória 40+ sa umiestnil
2. miesto Ľubomír Šintal 1:20:10.0
12. miesto Eduard Randl 1:27:55.5
hobby muži veková kategória 20-29 sa umiestnil
6. miesto Filip Regina 1:23:00.4
ŠTAFETY súťažili na trati dlhšej 1,2 plavanie + 60km bike + 12km beh
štafeta Karpatskí vlci (Cyro Jurčovič, Urmo - Michal Urmanič a Majo Šintal) sa umiestnila na výbornom 6. mieste
štafeta ŠTK Pezinok (Lucia Mokrá, Ľuboš Drahoš a Matúš Jedinák) sa umiestnila na tiež výbornom 9.mieste
GRATULUJEME K SUPER VÝKONOM!!!
Report od Alenky:
17.6.2017 - Mikrotriatlon Dvory nad Žitavou a 18.6.2017 - Karpatský triatlon
V minulom reporte som sľúbila, že príde ďalší víkend a ja budem určite na ďalšom triatlone.
Samozrejme, myslela som že iba na jednom, pôvodný plán bol Karpatský triatlon. Stále som to akosi
samozrejme brala, že to bude v sobotu. Pri bližšom plánovaní a hľadaní času štartu zisťujem, že je to
nedeľa. Sobota voľná? V pondelok či utorok mi manžel hovorí, "tak som rozmýšľal, že by sme mali ísť
(sme znamená ja idem a makám) triatlon v Dvoroch nad Žitavou, lebo je pohárový a boli by nejaké
body aj do klubu. Taký maličký chrobáčik v hlave sa zmenil na obra chrobáka, keď som si pozrela
štartovku. Janka a Mirka z Levíc a Blanka Kolenová - všetky boli doteraz na pretekoch za mnou. Juj, to
by bolo treba ísť. V sobotu šprint triatlon a v nedeľu s kľudom na pohodu dlhý Karpatský? Prečo nie,
to bude kvalitný tréning.
Sobota bola príjemná, všetko ale bolo akosi naopak. Pohárový pretek mal charakter dedinského
preteku - klobása v stánku, pečené kuriatko pre pretekárov v cieli, vínečko pri prezentácii, pohodička,
paráda. Naopak "nepohárový" pretek bol medializovaný dlho dopredu, profi zorganizovaný, veľa
usporiadateľov, veľa top pretekárov - v cieli žiadne jedlo, ceny reklamné predmety, pohár pre mňa
akosi "zabudli vo firme". Ale nevadí, vraj pošlú. Dva preteky, dve odlišné akcie, ale nemôžem sa
sťažovať, obe som v kategórii vyhrala.
V sobotu v Dvoroch bolo veru veterno, preto sme menili kolesá a dali nižšie ráfiky, aby som
nepreletela kúsok pola vzduchom. Tradične sa mi plávalo hrozne, voda bola akási zeleno hnedá,
trochu smrdela. Dalibor Riška mi pred štartom hovorí, že keď deň predtým upratovali, vyberali
užovky a potkan si popri preplával. Uf, panika, hrôza, cholera. Takto som nastúpila na štart. Neoprény
neboli povolené, čo je pre mňa nevýhoda. Ako inak mohlo pávanie dopadnúť? Vychádzala som úplne
vzadu, vraj to vyzeralo, akoby som sa topila. Dobojovala som a snažím sa stratu dobehnúť na biku.
Ok, ešte že tak, už začiatkom druhého kola som obe levičanky predbehla. Tak dupem ďalej, nech im
aj čo najviac odbehnem. Na behu som si už bežala svoje, s kľudom. Neskutočne dobre sa mi tento rok
beží, vôbec sa netrápim ako minulý rok, tak si to užívam, ako obieham Mirku a Blanku o kolo (bežali
sa 4 kolá). Svoj cieľ som splnila, vyhrala som. Bilancia - tri pohárové preteky, tri výhry. Vyzerá to
dobre.
Nedeľa ráno, ďalšie vstávanie, tentoraz to bude iná drina - 1200 m plávanie, bike 60km (cez Babu
a Biely Kríž, kopce na parádu), 12km beh. Tu mám cieľ prísť v nejakom dobrom výkone, žiadne
ambície, lebo som si myslela, že bude len absolútne poradie ako minulý rok a žiadne kategórie. Idem
si teda na pohodu, bez stresu. Teda akože, jasné. Každé preteky sa snažím, nič neodfláknem. Keď
vystrelia, aj ja jednoducho prepnem a vystrelím. Plávanie na šťastie skrátili, lebo im odfukovalo bojku
- paráda, pre mňa lepšie. Na bicykli sa snažím zvoliť nejaké optimálne tempo, veď ma čakajú dva
poriadne kopce. Do Perneka ale poriadne fúka protivietor, ale poctivo ťahám a paradoxne sa teším na
ten kopec, kde sa mi ide akosi lepšie. Super je, že nie sú povolené háky, tak pekne ideme každý
spravodlivo za svoje. Teda skoro každý. Jeden menenovaný pretekár sa ťahá pekne v závese od
Pezinka až takmer po Biely Kríž. Išli stále len kúsok predo mnou a vidím ich stále ako zlepených. Keď
ich tesne pred vrcholom obieham, hovorím dotyčnému, že či vie o tom, že toto je bezhákový triatlon
- mne do toho nič, nebudem bonzovať, ale či mu to nie je blbé. Mal nohavice "prestigio". Po chvíli
ma už opäť obieha ten prvý, ktorý celý čas drel (ten mal dres trinity - len tolko k identifikácii).
Pekne si ťahám, pri úvode stúpania z Limbachu ma obieha Miško Jurčovič, pred zlomom na
Košariskách zasa Lesky. Nevadí, veď sú chlapi, by sa hanbili, keby ma neobehli. Beh mi naháňa hrôzu,
veď minulý rok mi stačila aj polovica, dosť ma zničila. Ale tento rok je to naozaj paráda, 12km sa mi
beží dobre, obieham kopec chlapov, čo majú kŕče v nohách - mimochodom aj Leskyho. Pred cieľom
cca 300m vidím ženu - mladú síce, ale keď som sa akosi približovala, nedalo mi a chcela som ju
predbehnúť. Potvora! Ako zbadala, že som ju predbehla, tak vyšprintovala, že som už v závere na tom
krivom koberci nemal silu a tak trochu som aj vzdala. Ok, veď je mladá, nech ide. Veru bola riadne
vytrápená v cieli. Až pri vyhodnocovaní vidím, že v celkovom poradí berú peniaze prvé štyri - ona
bola štvrtá. Škoda, 5 sekúnd ma delilo od peniažkov. Ale nemôžem byť chamtivá, veď som zasa
vyhrala kategóriu a nechala za sebou kopec chlapov. Snáď sa nemám za čo hanbiť.
V nedeľu ale bolo ešte čosi nové - mali sme aj dve štafety, konečne sa aj Luboš (môj muž) dostal na
preteky. Užil si bicykel a atmosféru preteku. Pekne sa vytrápil a spokojne odovzdával čip Matúšovi.
Plávala nám Lucia Mokrá, ktorú berieme aj do štafety na Oravamana.
Sobota a nedeľa rovnaký scenár - ja prvá, Pavlínka druhá, Lesky tretí. Super, úspech. Dúfam, že kto
začal čítať, prišiel až sem, lebo som sa akosi rozpísala. Ale teraz už píšeme dve, tak príjemné čítanie.
Koľko ľudí, toľko pohľadov.
Report od Pavlínky:
Zvíťaziť môže naozaj každý
Dnes som sa rozhodla aj ja prispieť reportom k hodnoteniu tohto víkendu, ktorý bol pre mňa
skutočne výnimočný. Po mojom prvom triatlone, ktorý som absolvovala (a prežila) v Senci, som sa nechala nahovoriť, mojou super úspešnou "vzorkou"
a kolegynkou Alenkou, na účasť na krátkej trati Karpatského triatlonu. Lákadlom bolo aj to, že sa naň chystalo viacero našich spoluplavcov a tak som tam nemohla chýbať. Keď som sa prihlasovala a platila štartovné, netušila som, že 5 dní pred pretekom príde Alenka so super nápadom absolvovať deň predtým aj Žitavský mikrotriatlon. Prvá myšlienka? "Blázniš?! To nedám!" a v zápätí "Hm..keď pôjdem na ten super krátky, bude to len taká rozcvička pred neďelou". Ešte rýchly pohľad do zoznamu prihlásených a bolo rozhodnuté. V mojej kategórií, ktorú rozšírili do 34 rokov, boli len 4 pretekárky. Vravím si, predbehnem dve
a som na bedni, to by bola sranda :D. Alenka s manželom Lubošom, boli ochotní vyraziť kvoli mne o 3 hodiny skôr a tak sme šli. Pri registrácií nútená voľba - fľaša vína,alebo uterák s logom triatlonu - beriem uterák, nech mám pamiatku, prázdne fľaše nearchivujem;) Pred štartom mi chlapec, od ktorého sme kúpili bicykel vravi, že ten je zvyknutý byť na bedni, tak nech sa snažím. Ironicky sa zasmejem a vliezam do vody na štart 350m plávania. Predpoklad bol, že polovičný objem zvládnem v pohode, ale nebolo to celkom tak. Neplávalo sa mi najlepšie a koniec sa zdal v nedohľadne. Aj tak vraj vybieham z vody ako ôsma. Beriem bicykel a frčím na 12km cestu s ultra mega brutal bočným vetrom. Dávame sa dokopy s jednou kočkou a povzbudzujeme sa. Chvíľami sú nárazy vetra tak silné, že sa bojím, aby sme sa nezrazili. Na posledných 3 km ju opúšťam a žmýkajúc z môjho superbajku maximum, drem do cieľa. V depe ma "kamoška" obieha a ja nastupujem na beh s pohľadom na jej vzďaľujúci sa chrbát. Pretekárov na okolo je mnoho, nemám prehľad ako na tom som. Bežím a nie som úplne v pohode..vravím si, že na 2,5 km by som mohla dať rýchlejšie tempo, ale nedarí sa mi zrýchliť
ani v cieľovej rovinke. Napriek tomu ma Alenka víta so slovami, že som štvrtá žena. Neverím jej no pohľad do predbežných výsledkov hovorí jasne. Druhé miesto v kategórií, štvrtá zo žien celkovo. Svoj "cieľ" som splnila - predbehla som dve pretekárky a keďže sme boli v kategórií len 4, prinieslo mi to striberonú medailu a fľašu vína;). Alenka na dlhšej trati bezkonkurenčne najlepšia a Lesky tretí. Z Dvorov sa vraciam spokojná, s uterákom, vínom aj prvou ozajstnou medailou v živote.
V nedeľu ráno
vstávam, budím aj môjho Stanka, ktorý sa rozhodol vyskúšať triatlon tiež. Obaja
sme prihlásení na šprintovú trať (600m-20km-6km). Plávam lepšie ako on, no on
zas lepšie bicykluje aj beží (dokonca ide na lepšom bicykli - na tom čo mi
včera veľkodušne požičal) preto mi hovorí, že ak ma na bicykli nedobehne, bude
na mňa ešte viac hrdý - tak mám motiváciu;). Pred štartom postretám všetkých
"našich", Stanko len oči otvára, keď vravím - "aj ten je náš, aj ten".
Prichystáme sa, odložíme bicykle do depa a ideme sa rozplávať. Neoprény
nemáme, nevadí...voda je studená len kým sa nepláva. Štart je hromadný,
chaotický, ideme naraz s "dlhými" aj so štafetami. Krátko pred výstrelom
moderátor hlási odplávanie jednej bóje a teda skrátenie trasy - niektorí
nevedia, či žartuje alebo to myslí vážne. Nežartoval..namiesto 600m plávame
400m. Neteší ma to - plávanie beriem ako svoju silnejšiu stránku, radšej keby
skrátili beh :D. To množstvo ľudí na takom krátkom úseku sa nemohlo riadne
rozpýliť, stále si s niekým zavadziam, okolo bóje je total chaos, všetci
idú prsia musím aj ja. Doplávam, vybehnem z vody a utekám snáď
kilometer do depa, beriem bicykel a keď idem okolo výbehu z vody
stretávam Stanka. Krútim koľko to ide, v hlave len jedno - nech ma
nedobehne kým prídem na otočku. Cestou ma pár cyklistov obieha, ale jeho zatiaľ
nikde. Sledujem ubiehajúce kilometre a úspešne sa dostávam k otočke,
stretávam ho v protismere asi 200m za otočkou - super. Vyšľapem menší
kopček a už to valím dole, nebrzdím len vyžmurkávam zaslzené oči.
V depe rýchla kontrola - nie je ho, obujem sa a vybieham po
schodíkoch na priehradu. Na občerstvovačke beriem všetko čo ponúkajú
a bežím - vravím si "pomaly, už len dôjsť". Obzerám sa a vidím, že
môj drahý ma konečne dobieha. Dvíham ruky a kričím "vyhrala som" :D. Chvíľu
ideme spolu, potom mu prajem šťastnú cestu a púšťam ho pred seba. Do cieľa
dobieham 3 minúty po ňom. Šťastná a spokojná, išlo sa mi výborne, akoby
som včera ani nikde nebola. Poradie moc neriešim, naša trať bola rozdelená len
na kategóriu hobby muži a hobby ženy, celkovo som bola na 11. mieste.
Sledujeme finiš našich z dlhej trate a vidíme, že Alenka si opäť
zaslúžila bedňu. Počkáme na vyhlásenie, pofotíme ju na najvyššom stupienku, aj
Leskyho, ktorý opäť bodoval v svojej kategórií na treťom mieste a vo
víre rozhovoru prestávame vnímať ďalšie hlásenia. Ešte hrám sklamanú, že Alenka
aj Lesky obhájili včerajšok a ja nie. Zrazu počujem:
Druhé...Pavlína...Športový....Pezinok". Idem k bedniam, zastanem pred nimi
a gestikulujem na moderátora, či to môže zopakovať - opakuje
a naozaj...znie tam moje meno, prekvapená stúpam na druhý stupienok
a usmievam sa, ako priblblá ;). Nakoniec vyhlasovali aj v našom
preteku vekové kategórie a ja som bola druhá z troch ;) Tak som si
počas tohto víkendu vykúšala aké to je, priblížiť sa svojej "vzorke"
a dostať sa na bedňu ;) Týmto ďakujem všetkým potencionálnym pretekárkam
z mojej kategórie, ktoré tento víkend ostali doma, alebo pretekali inde;)