MSR v Zimnom triatlone 2018

V sobotu 24. februára 2018 sa konali Majstrovstvá SR v zimnom triatlone na Štrbskom Plese.

Alena Drahošová zvíťazila a stala sa majsterkou SR v zimnom triatlone a ako to prebiehalo sa môžete dočítať v reporte.

Srdečne blahoželáme k výkonu v takej brutálnej zime!

Report od Alenky:

Naša séria 
"vyskúšam si zimný triatlon" pokračovala na Štrbskom Plese. Majstrovstvá
Slovenska? Prečo nie. Predpokladala som, že tu už príde viac žien, veď sú to
spolu aj Majstrovstva Slovenskej a Českej republiky. Češky sú veru poriadne
tvrdé, bežky vedia.... Nevadí, veď nemusím byť stále sama a vyhrávať. Na
Štrbskom Plese sme neboli už 18 rokov, rada sa prídem pozrieť.

Štart bol v sobotu o 17.00, čiastočne už za
umelého osvetlenia. Na vysvetlenie prečo tak neskoro, mi prišla odpoveď, že aby
sa dali uzatvoriť trate, cez deň je tu dosť turistov. V poriadku, ale po
pretekoch si ešte oddýchneme, prespíme, urobíme výlet v Tatrách.
Ubytovanie tu ale zohnať, nuž neľahké. V turistickej ubytovni, že kúpeľne
na chodbe, ceny na noc pre dvoch 60euro.... Parádny výlet. V poslednej
chvíli sa nám podarilo vymeniť jednu "luxusnú" s kúpeľňou, uf.

Pred štartom sme mali dosť času, vyskúšala som viacero
bežiek, ako profíčka. Mám super servis, nachystaných som mala štvoro bežiek,
dva bicykle, dvoje tretry na bike, dvoje topánky na bežky, dvoje tenisky.... Čo
mám k tomu dodať? Super servis!

Zima veru už bola poriadna, ale ešte som sa cítila fajn,
oblečená, trochu som sa rozbehávala na bežkách, krásne trate, výborne
upravené.... Naozaj na bežky výborné podmienky. Pred štartom sa teda  cítim super, žien zasa neúrekom, sme až dve,
každá máme svoju kategóriu.

Pri behu sa snažím bežať síce rýchlo, ale
s rezervou, aby som sa zahriala, okukala trať. Do depa vbieham
s kľudom, obúvam tretry a idem trpieť na bicykel. Malé prudké
stúpania radšej vytlačím, respektíve vybehnem, je to rovnako rýchle ako keď
vedľa mňa krútia, balansujú, makajú na bicykli. 
Takto sa ja aj menej unavím, takže volím takúto stratégiu. Je to fajn,
trať je tvrdšia, ide sa dobre, aj keď je to veru drina. Do druhého depa ale
prídem strašne zmrznutá, na bicykli ruky veľmi nepracujú, necítim si prsty.
Neviem si vôbec obuť boty, neviem chytiť pätu, stále sa mi to krčí, panika. Tri
krát vyzúvam a skúšam znovu... Zo zúfalstva kúsok nádeje, keď sa mi to
konečne podarí. S prilbou mi pomáha rozhodca, lebo vôbec necítim, kde mám
odopínanie, prsty neposlúchajú. Ruky ma strašne bolia, prsty chcú odpadnúť,
horko-ťažko si navliekam rukavice. Tu ma vraj moja druhá spolubojovníčka
predbehla, to som si ani nevšimla, tak som bojovala so všetkým. Na bežkách sa
mi ale ide už fajn, makám, aby som sa zohriala. Užívam si krásnu trať, chvíľami
aj v tme, ale nevadí, veď už tu krúžim nejaké minúty, poznám trať naspamäť.
V predposlednom štvrtom kolečku sa mi akosi zatvárajú oči, nechce sa mi
spať, ale namŕzajú mi riasy a lepia oči. Posledné kolo dám aj
s polootvorenými očami. Síce mi ktosi čosi okolo kričí, ale aj tak veľmi
neviem čo. Vraj mám tú ženu kúsok, ale v cieli mi predsa pár sekúnd chýba.
Nevadí, stihneme sa spolu odfotiť, dve víťazky. Chcem jej ešte povedať, že foto
pošlem, nájdem si ju, ale moja artikulácia je tak 20 percentná, tak to vzdávam.

Na šťastie tu majú akýsi stan, síce nevyhrievaný, ale
predsa krytý. Je tu aj bufet, tak to hneď využívame. Je to však trochu ťažké,
lebo sa strašne trasiem, neviem sa ničoho ani napiť, stále sa mi to vylieva.
Rýchlo odpiť a položiť, lebo mi nič nezostane. Tri krát jägermeister, čaj,
káva a teplá polievka  a asi 40
minút to spravia, už sa dostávam do normálu. Môžu vyhlasovať výsledky.

Zimný triatlon je veru náročný, zasa ma čosi naučil. Po
prvé, že keď si myslím, že už nevládzem, ešte stále vládzem (ale to sa mi iba
potvrdilo, čo ma naučil manžel), po druhé - ukázal mi, aká mi vie byť strašná
zima.

Zima ale nebolo iba mne a všetkým naokolo, pretekali
sme pri mínus 15, poletoval sneh. V noci sa ale teploty ešte znížili
a nevydržala to ani naša Zafirka - zamrzla. Ráno sme sa chceli zbaliť
a ešte si zabežkovať. Nenaštartovali sme. Odtlačili sme auto na slnko,
čakáme, voláme, hľadáme riešenie. Na šťastie má Ľuboš v Tatrách veľmi
dobrého kamaráta, ktorý sa tam odsťahoval, ten nám prišiel auto odtiahnuť do
nákupného centra do Popradu, kde majú vyhrievané podzemné garáže. Trochu čohosi
do nádrže (že aditívum), trochu tepla, tri hodiny čakania a hurá domov.  

Pre všetkých, ktorých zaujíma zimný a triatlon
a dočítali sa až sem, odporúčam ešte do pozornosti Kiku Lapinovú, ktorá
bola práve na Majstrovstvách sveta v Kanade, výborný výkon, gratulujeme.
Prosím, naše výkony neporovnávajte.

Tento pretek má ďalšie ponaučenie - nenechať si zmrznúť
ruky (to ešte neviem ako urobím, ale niečo vymyslím), a nenechať si
zmrznúť auto. To je už úloha pre môjho super servismana, ktorý toto pripisuje
na zoznam svojich úloh. Som šťastná, že ho mám.