Pezinskí triatlonisti v lete 2017

Členovia klubu ŠTKPK nezaháľajú ani v lete. Zúčastňujú sa rôznych triatlonových, cyklistických aj bežeckých pretekov.

Tu je krátky report od Alenky Drahošovej + zopár foto

Staroturanský triatlon - 5.8.2017

Dlho som síce nič nepísala, ale to neznamená, že by som veru
nič nerobila. Toto leto je naozaj akčné. Na prelome júna a júla sme boli
na cyklomaratóne v Dolomitoch, kde som si prešla 138km v parádnych
kopčekoch. Pôvodný plán bol prejsť aspoň strednú trať, teda 106km. Jasné, že to
bola oficiálna verzia, v duchu som si hovorila, že sa pokúsim zdolať tú
najdlhšiu. Neodradilo ma ani to, že sa mi hneď po prvom kopci - Passo
Campolongo - poškodil zadný ráfik a v podstate stále brzdila brzda,
takže som vôbec nemohla pokračovať. Volám si servis na telefón - manžela, ktorý
na šťastie štartoval ďaleko vzadu (ženy mali privilégium zaradiť sa vpredu
z cca 9000 účastníkov). Po 20-tich minútach mi jednoducho oznámi - vypnem
ti zadnú brzdu, v zjazde sa nakloň dozadu a brzdi len prednou.
Paráda, v Dolomitoch? Zjazdy že len na prednej brzde? Ok, keď zdolám
ďalšie dva kopce, tak si poviem, že to vlastne ide a či mám prejsť sto
alebo 138, to už je jedno. Tak som s jednou brzdou zdolala cyklomaratón
v Dolomitoch.

Ďalší víkend - Oravaman. Pre mňa len výlet, lebo som išla
štafetu. Deň pred odchodom sa dozviem, že len tú krátku verziu. No paráda, bola
som nastavená na 21km beh, takto len 14 -pohodička. Ľuboš išiel bike, plávala
nám Lucia Mokrá. Pretek teda pohoda, spojené so štvordňovým  výletom
a príjemnou partičkou - no krásne leto.

Koniec júla - Pavlínka mi dala chrobáka do hlavy, že poďme
na horáky - Stupava trophy - je to za rohom, prečo nie. V sobotu teda na
horských bicykloch trať 42km, v nedeľu beh 17 km - to bude aj hodnotené
ako kombinácia. Moje prvé preteky na horákoch - nejako netradične som vyhrala
svoju kategóriu, v nedeľu si hovorím - kopec bežcov, pôjdem na pohodu,
o nič nejde. Opäť som netradične vyhrala. Kombinácia - netradične som
vyhrala. Celý taký netradičný víkend.

Už idem konečne na triatlon v Starej Turej. Tento som
chcela ísť, veď je pohárový, tak musím. Pekný deň, nebolo až tak teplo, takže
žiadne úmorné preteky. Prostredie je tu veru krásne, veď kopčeky môžem, voda,
príroda. Moje plávanie bolo tradične katastrofa, to je moja slabina. Snažím sa
síce, ale aj tak mi všetci odplávajú. Potom aby som to dobiehala.  Keď som sa dokúpala a vybehla do depa,
už som sa ukľudnila a išla si pekne s svoje. Trochu stresu síce na
biku bolo, lebo ma dobehla Andrejka Walterová, ale držala som sa ako kliešť,
aby mi neodbehla, lebo na behu by som sa už musela veľmi snažiť. Podarilo sa mi
udržať s Aďou, tak do depa ideme spolu. Vybieham o pár sekúnd skorej
a už ma nezastavia. Kontrolujem, že sa jej vzďalujem, tak si bežím
s kľudom, dýcham, naťahujem nohy....

S výkonom som v podstate spokojná, veď som vyhrala, ale
predsa mám ešte čo zlepšovať.

Deň to bol ale krásný, opäť sme sa zišli dobrá partička, aj
nejaké úspechy a bodíky. Spomeniem ďalších veľkých športovcov, lebo oni sú
leniví písať. Veľký úspech Rada Bobríka - konečne bedňa, hneď druhé miesto.
Druhé miesto aj Lesky. Dvaja Miškovia - Jurčovič a Urmanič síce bez
medailí, ale zato sa snažili a makali ako vždy. Paul Burt sa držal dobre na
plávaní, na biku sa tiež chvíľu potiahol a beh ho síce potrápil, ale dobojoval
statočne. Jaro Dej v tichu, skromne, ale s dobrým pocitom
a s podporou rodinky. No a moja milá Pavlínka mi to pekne
natrela na plávaní, na biku som veru musela riadne makať, kým som ju obehla.
Ona dnes síce bez medaile, ale stále sa zlepšuje. Príde deň, kedy mi ukáže
chrbát....