Triatlon Senec 2017

Prvý triatlon tento rok sa konal v Senci, čo ma príjemne potešilo, veď je to za rohom a presne na toto jazero predsa chodíme trénovať. Teda trénovať je snáď trochu prehnané, bola som až jeden krát, vo štvrtok, aby som vyskúšala nový neoprén a trochu sa opäť zžila s otvorenou vodou.

Prišli sme trochu viac v predstihu, veď sa popozeráme na deti, pozrieme trať, trochu pozdravíme známych. Atmosféra bola parádna, skoro každého som poznala, cesta "odskočím si do auta niečo zobrať" trvala nekonečne dlho, pretože som stihla medzičasom asi päť rozhovorov a nejake pozdravy. Triatlonisti sú skrátka jedna rodina.

Dnes som sa prekvapivo veľmi nestresovala, teda samozrejme že trochu áno, ale akosi som to už zobrala ako fakt, že skrátka podám čo najlepší výkon a uvidím. Počasie bolo síce pomerne teplé, ale ten vietor fúkal neskutočne. To bude na biku drina! Keď sa mi nepodarí nikoho háknuť, tak si to veru odmakám. Na plávaní som sa snažila, ale po snáď sto metroch som si tak glgla, že som sa skoro utopila. Bola som v nejakej mele, všade nejaku ruka, noha, vlna. Trochu som dala pár prsiarskych temp, aby som sa nadýchla a zorientovala. Potom som sa snažila chytiť dych a pokračovať. Nejako som prišla na breh, ale s časom som veľmi spokojná, ani nechápem. V depe som rýchlo zašlapala neoprén, prilba, tretry, číslo a frčím ďalej. Našťastie som chytila nejakých chalanov, ktorí šlapali podobne ako ja, tak som sa 1,5 kola s nimi držala. Poslednú polovicu kola som si odšlapala, ale vietor fúkal zboku, nie spredu, takže som až tak neumrela. Pri zosadaní z bicykla som vyzula profesionálne tretry už za jazdy (to som odkukala a ušetrila nejaké tie sekundy), ale nejako som pri zosadaní škrkla o zem a odpadla mi jedna tretra (inak som si to ani nevšimla, až v cieli mi hovorili)- ďakujem Sisa, že si mi ju odniesla a nebola penalizácia. Rýchlo zhadzujem prilbu, obúvam tenisky a letím na 5 km behu. No, letím je silné slovo, ale snažila som sa. Bežalo sa mi celkom dobre, keďže boli dve kolá, sledovala som aj súperky. Súťažili tentoraz aj nejaké nové  dievčatá, ktoré nepoznám,  tak som si nebola istá, kde presne som. Pri dobiehaní do cieľa hlási moderátor, že práve prebieha prvá veteránka. Super, vyhrala som! Makala som, vyhrala som, super. Krásny deň za nami. To sme sa ale ešte chvíľu pred štartom dohodli, že máme prihlásenú ešte jednu štafetu, ale je tam zatiaľ iba Lesky. Tak kto pôjde - ideme? Ja len pozriem a bez rozmýšľania hlásim- kľudne. Konečne sa do toho cirkusu dostáva aj môj manžel, ktorý nemôže behať kvôli operovanému kolenu, plávať kvôli rozbitému ramenu, keď ho zrazilo auto. Tak sa teší, že si aspoň zabicykluje. Lesky teda odpláva, ja odbehnem, veď len 2,5 km, tak to bude výklus. Ale kdeže výklus, môj "tréner" mi hovorí - to je krátke, tak to šprintuj. Nuž, tak bežím zasa svižne.

Dnes teda sólo šprint triatlon a beh v štafete. Pekný deň za nami.

Náš rozrastajúci sa klub mal dve pódiá, ale aj ďalšie super výkony. Partička parádna, deň parádny, ďakujeme aj organizátorovi, klubu Trinity Bratislava.

VŠETKÝM SRDEČNE BLAHOŽELÁME A ŽELÁME SUPER SEZÓNU BEZ ZRANENÍ !!!