Žitavský duatlon - Dvory nad Žitavou
V sobotu 20. apríla 2019 sa konalo 7. kolo Slovenského pohára žiackych kategórii a zároveň 2. kolo Slovenského pohára v duatlone - Žitavský duatlon.
Športový triatlonový klub Pezinok reprezentovalo spolu 7 športovcov, z toho 2 zvíťazili vo svojej kategórii.
V žiackych kategóriách sa darilo Eme Koleníkovej (2008), ktorá sa umiestnila na 1. mieste a medzi veteránkami už tradične obsadila 1. miesto Alena Drahošová (1973).
Srdečne blahoželáme.
https://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/3871
REPORT OD ALENKY:
Wellness víkend
Tento rok som sa zatiaľ veľmi nerozpisovala, ale to
neznamená, že by som zasa nič nerobila. Spojím to však teraz do jedného sumáru,
veď vlastne je to stále rovnaké.
Tento rok som absolvovala zimný triatlon
v Jeseníkoch, spojili sme to samozrejme s dovolenkou. Boli sme na
bežkách v Novom meste na Morave. Potom sme len odbehli kúsok vyššie. Pekne
bolo, trochu zima, ale nie tak, ako minulý rok na Štrbsko Plese. Keďže nepoznám
ako jazdia češky, nemala som veľké ambície. Ako Slovenka som bola
v kategórii jediná, takže tu nebolo čo riešiť. Ale predstavte si, bola som
aj celkovo prvá v kategórii. Paráda. Hoci som na bežkách nejako stratila
nohy a zrazu to neišlo, po kilometri som to nejako rozdýchala a znovu
nabehol aj sklz a už som vedela, že to dám. Beh hore na Praděd... pohoda.
V rámi tréningu som bola ešte minulý týždeň
Svätojurský cyklomaratón - horské bicykle na 42 km. Je to tu kúsok, hory poznám,
milujem, tak ideme. Spolu s Ľubošom sme sa vybrali zdolávať asi 1100 m
prevýšenie. Nepoznám opäť žiadne pretekárky, tak uvidíme. Nemám ale žiadny
tlak, nemám čo riešiť, idem si zajazdiť. Fajne, opäť prvá v kategorii
a ešte aj celkovo tretia žena. No paráda, to je bomba.
Vždy je to tak, že
prídeme niekam, súťažime, behám, bicyklujem.... tak čo nové teda mám písať? Preto
som tento report nazvala inak -wellness. Vlastne to aj wellness bol, pretože
sme sa rozhodli, že strávime príjemných pár dní
v Krakovanoch pri
Piešťanoch. Treba cez sviatky uniknúť, neriešime veľmi šibačku,
pečenie,... prepáčte, toto fakt nemusím. Pre nás sú to skrátka voľné dni.
V piatok sme sa vybrali do Krakovan, nádherná
usadlosť prerobená na hotel, v cene polpenzia, súkromný wellness na hodinu
(sauna a vírivka len vo dvojici..), fľaša vína k večeri, možnosť
degustácie vín z miestnej vínnej pivnice... no skrátka ako pre nás. Len
prečo posunuli termín žitavského duatlonu? Malo to byť predsa až o týždeň.
Nevadí, my skrátka wellnessujeme. No ale koľko je to kilometrov? A už
hlodal chorobáčik v hlave. Však čo budeme robiť celý deň? My len tak sa
ponevierať? Aj tak by sme niekam išli
von... no dobre, odbehneme 110 km do Dvorov nad Žitavou, že Ľuboš by už
chcel vidieť triatlonistov, pokecať ako sa majú v novej sezóne, celú zimu
sme sa nevideli. Ok, len pokecať. Ako kto! Ja zas pretekať. Dobre, beriem to
ako kvalitný tréning, lebo nikdy sa v tréningu tak nevyhecujem. Ľuboš vždy hovorí, že pretek
je najlepší tréning.
V piatok krásna romantická večera v štýlovej
pivničke, k večeri fľaštička cabernet sauvignon (pred pretekmi inak nepijem), no nedajte si... ráno pohodové
raňajky a teda ideme na výlet. Počasie bolo nádherné, nejaký stres už až
tak nie je, hoci určitá zodpovednosť vždy. Ale nevadí, to už nejako zvládam,
stretáme kopec známych, príjemne je. Aj tak mám ale radšej ten čas po preteku.
Odštartovala som tradične, rýchlo. Prvý kilometer som jasne že prepálila ako
vždy, potom sa ale už snažím držať nejaké tempo, dobehnúť slušne do depa. Trochu
dlhšie som sa obúvala, lebo som sa potrebovala vydýchať. Miško mi tesne unikol
na bike, toho už nemám šancu dobehnúť, tak ma nepotiahne. Čo už,to mu ešte
pripomeniem. V prvom kole ma ale dobiehajú dvaja chlapci, evidentne sa až
tak neponáhľajú, lebo celý čas si pekne sledujú, aby ma neutrhli, striedame sa,
krásne sa o mňa starajú. V poslednom kole vlečieme asi 20člennú
skupinu, hoci sa na špici striedame asi štyria. Nevadí, nech sa odvezú, keď im
nie je hanba. Do druhého behu som síce stratila svoju pozíciu medzi ženami
celkovo, ale snažím sa bežať koľko vládzem. Jednu mladú kočku som teda ešte
predbehla, tak som spokojná. V cieli opäť moderátor komentuje, že som
zvíťažila vo svojej kategórii. Super, kvalitný tréning.
Dám si teda v kľude špagety - teda nedám, Ľuboš ich
medzi tým, ako som obehla do depa pre bike zjedol- nevadí, načo jesť? Tak si
ešte posedím, upravím sa na stupne, narúžujem.... na fotku treba. Pekný deň je
za nami. Naspäť sa rútime do Krakovan na saunu a vírivku, ktoré máme
objednané. No rútime je nepresné, Ľuboš aby tiež trochu trénoval ide časť cesty
na biku, asi 65km, potom ho naložím a zvyšok dofrčíme diaľnicou. Robím
teda safety car.
Večer teda opäť uzívame, pridáme aj ochutnávku vín, pekne
veselo teda končíme deň.
V nedeľu sa zasa vymeníme, Ľuboš robí safety car a ja
fičím od Piešťan na biku domov. Ako bonus krásnemu víkendu mi fučí do chrbta, takže to mám za odmenu. Pekných 61 km
domov, usmiata, zwellnesovaná.
Nuž, keby ste s nami niekto niekedy chceli na
víkend, dobre si všetko prečítajte, aby ste neboli prekvapení, že stihnúť sa dá
všeličo. A aký bude ďalší víkend? Určite sa nudiť nebudeme, ale o tom
neskorej.
P.S. : Ľudia, naučte sa aktívne žiť.